Krátka história Ríma

Romulus a Remus

Romulous mal neskôr zabiť Remusa v spore o česť zakladateľa mesta, a vtedy bola vyslovená slávna veta:  „Tak zahynie každý, kto sa opováži prekročiť múry môjho mesta“. Táto veta sa stala heslom rímskych cisárov a Rím sa vraj vďaka nej stal nedobytným.

Prvé osídlenie Ríma začalo v období rokov 1200 – 1800 pr.n.l. Založenie Ríma sa však traduje už od roku 753 p.n.l. Romulom, ktorý sa stal aj prvým zo siedmich kráľov.

Rimania v roku 509 pr.n.l. vyhnali Etruskov a založili republiku. Podmanili si Blízky východ a krajiny Severnej Afriky.

Rím bojoval s Kartágom v troch tzv. púnskych vojnách. Prvá trvala v rokoch 264 – 241 pr.n.l., druhá sa odohrala v rokoch 218 – 201 pr.n.l. Počas druhej vojny vojenský stratég a vodca kartagiánskej armády Hannibal, prešiel s celou svojou armádou Alpy, aby Rimanov prekvapil zo severu. Odvtedy je známa veta: „Hannibal pred bránami Ríma!“, kvôli slabej finančnej podpore z Kartága však Hannibal svoj boj prehral. Tretia púnska vojna zúrila v rokoch 149 – 146 pr.n.l., počas ktorej Rím definitívne porazil Kartágo.

V 60-tom roku pr.n.l. vládne v ríme triumvirát – Pompeius, Crassus a Gaius Julius Caesar. Július Caesar sa stretol s očarujúcou Kleopatrou a dosadil ju na egyptský trón ako kráľovnú. Od roku 48 pr.n.l. bol Caesar absolútnym vládcom v Ríme. Po jeho smrti ho roku 27 pr.n.l. na tróne vystriedal Oktavián (Augustus), ktorý sa stal aj prvým rímskych cisárom.

V Ríme sa neskôr začalo rozmáhať kresťanstvo, za vlády cisára Nera však prichádza ku krutému prenasledovaniu kresťanov rozširujúcich vieru Kristovu z Izraela.

Známe rímske Koloseum sa začalo stavať roku 72 n.l. Neskôr sa dostáva k moci cisár Traján (98 -117 n.l.), za ktorého vlády sa rozšírili hranice krajiny.

Rímska ríša sa rozmáhala aj počas vlády cisára Hadriána (117 – 138 n.l.) alebo Marca Aurélia (161 – 180 n.l.)

Rímska ríša sa v rokoch 284 – 286 rozdelila na východnú a západnú. Za vlády cisára Konštantína v rokoch 306 -337 dochádza k zjednoteniu ríše a k legalizácii kresťanstva. Posledným rímskym cisárom bol Romulus Augustulus (476 n.l.)

Karol Veľký bol roku 800 n.l. korunovaný pápežom Levom III, za cisára svätej rímskej ríše. Roku 1527 bol Rím napadnutý a vyplienený nemeckými a španielskymi oddielmi cisára Karla V. V rokoch 1797 až 1814 si Rím podmanil Napoleon, od roku 1814 je obnovený cirkevný štát.

Pokus o vytvorenie Rímskej republiky vyvrcholil v roku 1848 povstaním, ktoré viedli Garibaladi a Mazzini, republiku, ktorá vznikla, však porazili Francúzi.

V roku 1861 je vyhlásené zjednotenie Talianska a k zjednotenej krajine sa roku 1870 pripája aj Rím.

Od roku 1924 do roku 1943 je v Taliansku ministerským predsedom B. Mussolini a Taliansko sa stáva fašistickým štátom.

Vatikán, ako suverénny štát uznali v roku 1944, na základe Luteránskych zmlúv, za suverénny štát.

Rím bol od nacistickej nadvlády oslobodený v roku 1944.

Vyberte si lacné letenky do Ríma: